České dobrodružstvo apríl 2025 

Tak ako aj predchádzajúci blog: “ Víkendové dobrodružstvo na Vodnom hrade Hronsek„, tak aj tento blog začína cestou do Trenčína. V Trenčíne sme si boli prevziať úplne nové auto Škoda Elroq od spoločnosti Araver, ktorá dlhodobo podporuje naše cestovanie a aktivity s tým spojené. Auto nám bolo k dispozícii na najbližšie dni a my sme sa nevedeli dočkať na cestu do Moravského krasu. Elroq bol elektrický, takže sme si mohli prvýkrát vyskúšať takéto auto. S dojazdom cez 500 km, čo som bol milo prekvapený.

Z Trenčína sme pokračovali cez Nové Mesto nad Váhom smerom na prechod Stráni (za normálnych okolností by sme išli cez Hrozenkov, ale z dôvodu veľkej zápchy sme použili radšej prechod Stráni). Náš cieľ bol hotel Skalní mlýn, ktorý sa nachádza neďaleko Punkevní jaskyne a to bol náš ďalší cieľ. Najskôr nás však čakala cesta, na ktorej som naplánoval pár hradných zastávok. Cesta bola príjemná, Elroq je naozaj veľmi dynamické auto a jazdu som si tak plnohodnotne užíval. Tentokrát sme cestovali v zložení ja Lovec Hradov, Kamča Lovkyňa Hradov a Lucasko Lovec Hradov v zácviku. Prvou zastávkou bol zaniknutý hrad Luleč, ktorý sa nachádza nad rovnomennou obcou v okrese Vyškov.

Cesta k hradu bola úzka a vskutku zaujímavá. Zaparkovali sme pri miestnom kostole, kde sme našli aj informačnú tabuľu. Hrad sa nachádzal za ňou. Žiaľ miesto bolo zarastené a na určitých miestach boli odpadky z neďalekého cintorína. Toto nebolo zrovna to práve orechové, ale na druhú stranu snažíme sa „objavovať“ aj takéto zaniknuté a menej známe miesta. Pokračovali sme ďalej na hrad Holštejn a ten sľuboval väčší zážitok. Prechádzali sme aj cez obec Drnovice, kde som s nadšením celej posádke auta rozprával ako v minulosti táto „dedinka“ hrala 1. ligu vo futbale. My sme však necestovali kvôli futbalu, ale kvôli hradom a jaskyniam a zrovna náš druhý cieľ spĺňal oboje. Dorazili sme do malej obce Holštejn.

Z plateného parkoviska to bola krátka asi 10 minútová prechádzka až k hradu. Teda najskôr sme prišli pod skalu, na ktorej hrad v minulosti stál. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza aj jaskyňa, ktorá podľa všetkého slúžila aj ako hladomorňa. Hrad a jaskyňa boli prepojené. Krásne a zaujímavé miesto. Jaskyňa bola kvôli netopierom uzavretá no posledné zvyšky hradu sú voľne prístupné. Naozaj to bolo krásne a zaujímavé miesto. Ručičky hodín sa však nezadržateľne posúvali a nás čakal ešte hrad Blansek. Rýchlo som preto posunul po telefóne náš príchod do hotela (kde s tým nemali najmenší problém). S pocitom, že  sa nemusíme ponáhľať sme vyrazili na ďalší hrad. 

Bola to zrúcanina hradu Blansek a využili sme asi najľahšiu trasu od obce Nové Dvory (prístup na hrad je aj napríklad od Macochy).

Auto sme zaparkovali na menšom parkovisku a cez krásnu stromovú alej sme išli po zelenej značke ku hradu. Trvalo nám to asi len 15 minút a objavili sme prvé múry tohto v minulosti rozsiahleho hradu. V tej chvíli sme však neuspokojili a pokračovali miernym kopcom smerom nadol a veru oplatilo sa. Hlavná časť hradu sa nachádzala ďalej (Veľa turistov o tom nevie a nepokračuje ďalej, uspokoja sa s prvými múrmi, na ktoré narazia. To je však len predhradie). Opäť to bol úžasný zážitok, krásna ruina. Veľká škoda, že sa o toto miesto nikto nestará.

Okolitá príroda bola úchvatná, po dôkladnom zdokumentovaní sme však vyrazili naspäť k autu. Čakal na nás hotel Skalní mlýn a my sme sa už nevedeli dočkať. 

Po príchode na hotel sme zostali veľmi milo prekvapení, nakoľko sa nachádza v krásnom prostredí. Parkovisko je pre hotelových hostí bezplatné. Cesta síce pokračuje ďalej až k Punkevní jaskyni, ale motorovým vozidlám je vstup zakázaný. Prihlásili sme sa na recepcii a keďže je hotel dosť veľký, tak nás veľmi milá pani recepčná odprevadila až k našej izbe. Tam sme potom boli opáť veľmi milo prekvapení, lebo izba bola priestranná a mala aj poschodie. Poschodie si samozrejme zabral Lucas a my sme sa veľmi radi uspokojili s prízemím. Nasledovalo rýchle vybalenie, lebo nás čakala večera v hotelovej reštaurácii. 

Menu bolo krátke, ale tak to má v dobrej reštaurácii byť. Ja som si dal klasiku “řízek” a k tomu čapované pivo. Pre mňa to bol zážitok, lebo keďže som šofér, tak väčšinou som len na nealku. Po super večeri nám doniesli ešte dezert. Podstatné však bolo, že nám chutilo a aj personál bol príjemný a usmiaty, žiaľ takéto skúsenosti nemáme všade.

Po večeri sme sa vybrali do našej izby, tentokrát sme išli inou cestou a prechádzali sme cez miestnosť, kde mali biliard (plán na ďalší večer bol tým pádom istý). Ako som zaspal už ani sám neviem, ale ráno som bol ako znovuzrodení. Vstal som zavčas rána, bez budíka a rozhodol som sa, že tento čas využijem na rannú prechádzku a preskúmam okolie.

Po tejto rannej prechádzke nás čakali naozaj bohaté raňajky formou bufetu v našom hoteli. Museli sme sa dobre najesť, lebo v ten deň bol plán naozaj veľmi bohatý. Ako prvé sme navštívili Kateřinskú jaskyňu. Nie je síce taká veľká, respektíve prehliadka bola trochu kratšia (asi 40 minút), bola však nádherná a aj milá mladá sprievodkyňa sa snažila.

Po prehliadke sme natáčali krátke video (nájdete ho na konci blogu), aby sme vám mohli aspoň trochu sprostredkovať tú nádheru. Popritom sme čakali na vláčik. Vláčikom sme sa pohodlne dostali od hotelu Skalní mlýn až k Punkevní jaskyni, kde sme už mali rezervované vstupy. Lístky na vláčik, lanovku a do jaskyne nám rezervoval hotel, čo bola pre nás vítaná úspora času. Žiaľ po príchode sme zistili, že plavba na lodičkách sa konať z dôvodu rekonštrukcie nebude. „Museli“ sme sa tak uspokojiť len s prehliadkou jaskyne. 

Prehliadka však bola super a veľmi sme si to užili. Koniec bol na dne Macochy, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií. 

Potom nás už čakala lanovka na najvyšší bod Macochy. Lanovka je najstrmšia v celej Českej republike, bol to zážitok. Nakoľko už bol čas obeda tak sme sa išli posilniť do chaty Macocha, kde sme si dali perfektný obed (stará dobrá česká kuchyňa) za naozaj veľmi prijateľné ceny. Nasledovala prehliadka Macochy.

Opäť sme trochu natáčali a potom bol už čas pomaly sa vrátiť. Znova sme sa odviezli lanovkou a potom vláčikom, bol to ušetrený čas, ktorý sme plnohodnotne využili. Z parkoviska pred hotelom Skalní mlýn sa sme sa presunuli cez mesto Blansko až do Boskovic. Cestu som si opäť užíval ,Škoda Erloq nám vyhovovala aj veľkosťou aj svojím dojazdom.

Boskovice sú malebné mestečko, no nás však zaujímal miestny hrad a tak sme zaparkovali na ulici „U Lázní“ v blízkosti amfiteátra. Tu sme sa mohli rozhodnúť či pokračovať na hrad, alebo zámok. Samozrejme že vyhral hrad. Cesta bola ľahká a bezproblémová, po asfaltovej ceste. Hrad je už síce v stave zrúcaniny, ale je rozsiahly a veľmi pekný. Zakúpili sme si rodinné vstupné a vydali sme sa na preskúmavačku. 

Kamilke sa podaril krásny záber mňa a Lucaska, takže som bol nadmieru spokojný. Tento výlet sme si užili naplno avšak to nebolo všetko. Po prehliadke hradu som ešte zamieril po červenej značke smerom k jednému zaujímavému miestu. Mohol by to byť dokonca predchodca hradu, alebo jeho predsunutá pevnosť? Miesto sa nazýva Bašta a okrem terénnych nerovností tu nič nenájdete.

Mýlil som sa však a podľa všetkého sa tu dajú ešte pozorovať posledné zvyšky múrov. O tom som však nevedel. Ďalšie navštívené, zaujímavé miesta a bolo na čase sa pomaly vrátiť. Dojazd na Škode Erloq bol stále luxusný a vystačil by bez problémov na návrat domov. Avšak chcel som si vyskúšať nabíjanie tak sme sa zastavili v okresnom meste Blansko. Ešte pred tým som si však spomenul, že sa tu nachádza zámok a po krátkom „gúglení“ som zistil, že v minulosti na mieste zámku stála v minulosti tvrz či iné opevnené miesto. Musel som to ísť preskúmať a spraviť aspoň pár fotografií. Na zámku sídli aj múzeum, ktoré už bolo uzavreté (prišiel som neskoro). Po zámku nasledovalo spomínané dobíjanie. 

Keďže sme boli úplní nováčikovia, tak sme sa chvíľu potrebovali zorientovať. Potom sme si išli do neďalekého obchodu nakúpiť, auto sa nám zatiaľ nabíjalo a aplikácia nás neskôr upozornila, že máme auto nabité. Pre zaujímavosť Elroq sa nabije z 10% na 80% za 30 minút. Nakúpené sme mali a stačilo už len vyraziť na náš hotel. Samotná cesta z Blanska na hotel Skalní mlýn je čarovná. Podvečer nebolo nikde nikoho, len cesta a les. Po príchode sme pohodlne zaparkovali a vybrali sa do hotelovej reštaurácie. 

Tentokrát som si vybral miestnu špecialitu Punkevního sivoňa (ryba) s citrónovou omáčkou a zemiakmi, bola to delikatesa. Nakoľko sme cestou videli rybiu farmu, tak predpokladám, že sivoň bol odtiaľ. Kamča si dala bravčovú panenku a Lucasko pre zmenu rezeň. Nechýbal dezert a jedno čerstvo orosené. Po večeri sme si zahrali biliard (Lucaskovi som to sľúbil deň predtým), ktorý skončil nerozhodne 1:1.

Nasledoval už len odpočinok, my dolu a Lucas vo svojom kráľovstve na poschodí. Na druhý deň nás čakala cesta domov a mňa ešte dva hrady. Z toho dôvodu som išiel aj skôr spať. 

Ráno som sa vybral na raňajky a rodinku som nechal ešte odpočívať. Po výdatných raňajkách som si to namieril opäť do Blanska, kde som mal dohodnuté stretnutie s Petrom. Vyzdvihol som ho na vlakovom nádrží a vyrazili sme na Klepačovský hrádek. S Petrom som si dlhší čas písal na internete. Navštívil obrovské množstvo hradov a slovo dalo slovo a naplánovali sme tento mini výlet. Vždy ma potešia takéto stretnutia s ľuďmi, ktorí majú podobný koníček/záľubu ako ja. Dorazili sme k statku Samsara, kde som zaparkoval. Hrádok sa nachádzal neďaleko, zaujímavosťou je, že sa objavil docela nedávno. Potešila aj informačná tabuľa a naozaj ľahký prístup. 

Tento menší hrádok v minulosti slúžil na ochranu dôležitej obchodnej cesty a pravdepodobne bol postavený z dreva. Zrejme aj preto sme tu nenašli žiadne múry či iné viditeľné pozostatky. Museli sme sa uspokojiť s náznakmi v teréne. Z obce Klepačov sme si to namierili na Čertův hrádek. Dostali sme sa sem krátkou, ale zato dosť intenzívnou cestou (neustále do kopca) po zelenej značke. Opäť nás tu vítala informačná tabuľa, čo je vždy veľmi pozitívne.

S Petrom sme sa teda vydali preskúmať aj tento hrad, ktorý sa v minulosti nazýval hrad Olomoučany. Lokalita však bola značne zarastená čo je veľká škoda. Na druhú stranu sme si pozreli aspoň posledné zvyšky múrov. Počasie už bolo o poznanie chladnejšie a tak sme sa pomaly vydali naspäť k autu. Petra som zaviezol naspäť na stanicu a dohodli sme sa, že nabudúce on príde na Slovensko a ja mu ukážem pár našich skvostov. Keďže som chcel zvyšku mojej výpravy urobiť menšiu radosť, zastavil som sa ešte rýchlo v obchode. Kamilke som kúpil plyšáka (naposledy som jej kúpil veľkého plyšového medveďa tesne potom ako sme sa zoznámili) a Lucaskovi nápoj od jeho obľúbeného YouTubera. Z Blanska to je k hotelu len pár minút a po príchode ma už čakali. Zostávalo sa už len rozlúčiť s milým personálom. Keďže sme boli s pobytom naozaj veľmi spokojní, tak sme hotelu odovzdali aj našu nálepku „LOVEC HRADOV ODPORÚČA“. 

Cesta domov bola rýchla, počasie bolo chladné a sychravé. Väčšinu zaujímavých miest po ceste domov sme už navštívili a ponáhľali sme sa za našou dcérou Lily. Pár dní pred tým mala narodeniny a mala od nás sľúbené nakupovanie. Domov sme prišli až večer celkom unavení avšak s pocitom, že sme opäť videli veľa zaujímavých miest . Večeru sme vyriešili objednávkou tej najlepšiej pizze z pizzerie Da Leone.

Na  druhý deň nás čakala školská beseda. Áno o našich zážitkoch rozprávam aj žiakom na základných školách. Ukazujem im zaujímavé hrady u nás, ale aj v zahraničí. Beseda dopadla perfektne.

Nám už zostávalo len vrátiť naše dočasné autíčko. Škoda Elroq nás veľmi milo prekvapila. Nečakali sme takú rýchlosť a ani veľmi slušný dojazd. Na záver môžem už len poďakovať hotelu Skalní mlýn za výborné ubytovanie ako aj zabezpečenie lístkov a spoločnosti ARAVER za auto. Opäť sme mohli cestovať pohodlne a hlavne bezpečne, Ďakujeme. 

Reel z našej cesty si môžete pozrieť TU

Poďakovanie pre Araver TU