Víkendové dobrodružstvo na Vodnom hrade Hronsek

Všetko to začalo jeden krásny marcový piatok. Čakal nás dlho plánovaný výlet na stredné Slovensko.

Ešte pred tým sme si však spravili menšiu zastávku v Trenčíne. Boli sme si zobrať auto, ktoré nám na dlhšie cesty poskytuje firma ARAVER. Takouto formou nás podporuje a my sme za to veľmi vďační, lebo naše auto už má predsa len svoj vek. Z Trenčína sme si to už namierili smer Stredné Slovensko. Naša cestovateľská zostava bola tentokrát opäť v plnej sile: ja (lovec hradov), Kamča (lovkyňa hradov), Lily a Lucas (lovci juniori) a naši dvaja havkáči Donny a Molly. Prvou zastávkou bol zaniknutý hrad Peťuša. Pricestovali sme do Zvolena, miestny hrad „Zvolenský zámok“ a zrúcaninu Pustý hrad sme už navštívili v minulosti. My sme však v ten deň mali iný cieľ. Prešli sme okolo hokejového štadióna, ďalej popri parkovisku na Pustý hrad až k lokalite zvanej Červený Medokýš.

Tu sme zaparkovali a rozložili sme si aj naše náradie. Áno náradie, keďže sme mali v pláne natáčať videá. Z parkoviska sme pokračovali smer hrad, pričom sme sa držali smerových tabúľ. Cesta nám trvala asi trištvrte hodinku s tým, že sme aj natáčali krátke video vstupy (snažil som sa ľuďom vysvetliť, ako sa dá dostať na hrad).

Už som spomínal, že hrad je zaniknutý a tým pádom môže byť niekto po príchode sklamaný. My sme však lovci hradov a vôbec nám to nevadilo. V minulosti tam prebehol výskum a niektoré časti hradných múrov sú pod zemou. Bol to môj 661. navštívený hrad, nás však ešte čakala cesta na ďalší hrad a my sme sa už nevedeli dočkať.

Cesta na Hronsek zo Zvolena nám trvala pár minút, takže po chvíli sme už boli na mieste. Naposledy sme boli hrad obdivovať pred štyrmi rokmi (hrad bol ešte v rekonštrukcii) a veru veľa sa zmenilo. Zaparkovali sme na parkovisku, ktoré patrí k hradu a spolu s Kamčou sme išli na recepciu. Naša komnata (apartmán) mala číslo 6 a nachádzala sa priamo vo veži. Ešte pred tým než sme sa vybalili som stihol spraviť krátke video ako to tam vyzerá. Naša komnata mala prízemie, kde sa nachádzala obývačka, kúpeľňa a toaleta. Po drevených schodoch sa následne dalo dostať na poschodie, kde bola izba pre naše deti a úzkou chodbou sa potom išlo do našej spálne.

Všetko bolo super a veľmi sa nám naše nové bývanie páčilo, aby som však bol objektívny jedna vec mi tam chýbala. Mini chladnička, kde by som si mohol dať chladiť nápoje. Boli sme však na hrade a v tých dobách chladničky nemali, takže to bolo v poriadku. Po vybalení nás čakal program. Exkluzívna kuchárska šou a ochutnávkou jedál. Na starosti to mal vychýrený šéfkuchár Peter Kulhány. Tento večer sme trávili v zostave ja, Kamča a Lucasko. Lily dávala pozor na našich drobcov. Hotel je ‘pet friendly’, no zobrať ich na takúto večeru by nás samozrejme ani nenapadlo. Vrátim sa však k večeri, ktorá bola famózna, lebo počas večere ešte prebiehala aj ochutnávka vín. Dve predjedlá, hlavné jedlo, dezert a k tomu asi päť druhov vín. Všetko nám bolo vysvetlené aj z čoho a ako sa pripravovalo jedlo, aj aké víno sa k nemu hodí.

Špičková obsluha a príjemní spolusediaci. Ešte pred týmto programom som bol trochu skeptický, predsa len som kus chlapa a bál som sa, že sa z takýchto špecialít nenajem. Bol som však veľmi milo prekvapený. Večer dopadol na jednotku. Všetká česť organizátorom aj celému tímu, ktorý sa o nás staral. Po večeri niektorí pokračovali v hradnej pivnici, my sme však boli predsa len trochu unavení a tak sme sa rozhodli vrátiť na náš apartmán. Aj takáto nočná krátka prechádzka po hrade mala svoje čaro.

Nasledoval krátky relax v obývacej časti, tv sme ani nepúšťali, lebo sme si užívali tú atmosféru. Boli sme však unavení, takže každý z nás si to zamieril do postele, len Donny a Molly do svojho pelecha, ktorý im nosíme z domu.

Ráno bolo úžasné, zabudol som si vypnúť budík a razom som bol hore ešte pred siedmou. Nevadí, povedal som si a šiel som si nafotiť hrad. Ráno bolo ešte všetko zamrznuté a samozrejme nikde ani noha, bola to fantázia.

Po ôsmej nás čakali raňajky, milujeme hotelové raňajky a tieto boli výnimočné. Raňajkovať v takých krásnych historických priestoroch je niečo úžasné. Raňajky boli chutné a bohaté, dokonca tam mali aj veľké poháre na džús. Vždy a všade majú maličké a musím sa päť krát otočiť.

Po raňajkách nás čakala expedícia po okolí. Najskôr sme si to na našom „novom“ aute namierili do mestečka Sliač. Krásny opevnený kostol, hneď vedľa menší kaštieľ, ktorý bol v minulosti tiež opevnený. Nasledovala ešte krátka zastávka v neďalekej obci Sielnica, opäť opevnený kostol, ale tento bol ešte krajší. Potešila informačná tabuľa, parkovanie bolo hneď pri kostole. Super, povedal som si. Odtiaľ sme to už mali namierené navštíviť moje 666. historické miesto (hrad, lokalitu). Bol to kaštieľ v obci Dolná Mičiná, ktorý stojí na mieste staršieho opevnenia, zrejme hrádku.

Kaštieľ sme si boli pozrieť v trojici. Lily opäť strážila drobcov v aute. V kaštieli na moje počudovanie bolo celkom živo, mládež asi obľubuje toto zabudnuté miesto. Kaštieľ bol krásny a zaujímavý. Je však strešné v ako je stave. Je v súkromných rukách a majiteľ sa oň nestará. Nasledovala prehliadka a potom sme opäť natáčali video. Natáčali sme a skúšali. Sme v tom zatiaľ úplní začiatočníci. Pokračovali sme ďalej, opevnený kostol nad obcou Čerín bol nádherný, žiaľ uzatvorený. Stretli sme tam aspoň filmárov, ktorí sa tam práve rozkladali. Spravil som pár fotiek a pokračovali sme ďalej do neďalekej obce Dúbravica. Pokiaľ sa v tom už strácate tak áno v ten deň sme navštívili veľa miest. Jednak sme mali super auto vďaka ARAVERu (ďakujeme), tak všetko som mal naplánované aj vďaka knihe PUTOVANIE PO HRADOCH SLOVENSKÝCH ll od autora Rudolfa Mladého. V Dúbravici sme si pozreli hrad, opevnený kaštieľ či sídlo. Ťažká otázka a odpoveď nechám na odborníkov, čo ja rozhodne nie som. Tento objekt som pozrel len s Lucasom aj to štýlom, že ja som šiel prvý a Lukino šiel len tam, kde som mu dovolil.

Tento „hrad“ však neodporúčam navštíviť. Je v strašnom stave a hanbím sa, že u nás máme takéto pamiatky. Z Dúbravice sme mali namierené do Zvolena, no po ceste sme si ešte pozreli kaštieľ a opevnený kostol v obci Zolná. Vo Zvolene sme parkovali priamo pri mestských hradbách a v centre sme si pozreli Kirchenburg (kostol sv. Alžbety) a veru už nám v bruchu hrali všetci muzikanti.

Keďže Zvolen sme nepoznali vsadili sme na najlepšie hodnotenú reštauráciu v meste. Úprimne a na rovinu, čakali sme asi trochu viac. Nám to však nevadilo, lebo sme mali program na ‘našom’ vodnom hrade. Vrátili sme sa do našej krásnej komnaty, spravili sme si menšiu siestu.

Podvečer a večer nás čakal super program. Najskôr zaujímavá komentovaná prehliadka hradu, odporúčam všetkým. Po prehliadke sme mali menšie/väčšie pohostenie pred večerným koncertom.

Tentokrát sa decká vymenili a na koncert s nami šla Lily. Večerom sprevádzal úžasný herec Matej Landl a bratia Geišbergovci, ktorí sa postarali o nezabudnuteľný hudobný zážitok. Opäť som bol trochu skeptický, lebo môj hudobný štýl je trochu odlišný, ale celý koncert bol úžasný. Umožňovalo to aj hradné prostredie, nie darmo sa tu konajú aj rôzne divadelné predstavenia. Pred a po koncerte sme mali pripravené občerstvenie a prípitok, čo bola naozaj milá pozornosť. Po občerstvení sme sa ešte na chvíľu zdržali v hradnej pivnici na drink, spravili sme si pár fotiek s pánom Landlom (vypýtal som si aj autogram) a chvíľu sme sa porozprávali. Bol to nádherný deň a nás čakala ešte jedna noc na skutočnom hrade.

Ráno nás čakali opäť skvelé raňajky v tých najkrajších priestoroch, aké si len viete predstaviť. Nasledovalo rozlúčenie sa s hradom a s personálom. Čakala nás ešte cesta domov. Ešte pred tým sme si boli pozrieť úžasný drevený artikulárny kostol, ktorý sa nachádza len pár metrov od hradu.

Prišli sme však príliš skoro, nám to však nevadilo, lebo zvnútra sme si ho pozreli už dávnejšie. Cesta domov už bola rýchla a príjemná. Po ceste sme opäť pozorovali hrady, to už je taká naša tradícia. Keď sme prechádzali cez Zvolen, tak Zvolenský zámok a nad mestom Pustý hrad, o pár kilometrov kopec, kde v minulosti stál hrad Peťuša a o ďalších pár kilometrov hrad Šášov. Menšiu zastávku sme si spravili v meste Žiar nad Hronom, kde som si bol odfotiť kaštieľ, v minulosti bol tiež opevnený.

Teraz bol uzavretý, prebieha tam rekonštrukcia. Domov sme dorazili okolo obeda. Doma je doma, ale tie krásne spomienky a zážitky, ktoré nám po tomto víkende zostanú už navždy.

Slovo na záver:

Určite odporúčame Vodný hrad Hronsek, ako zaujímavé a veľmi pekné ubytovanie. Stráviť pár nocí na hrade je zážitok sám o sebe. Komentované prehliadky, divadelné predstavenia a rôzne tematické dni s programom sú fantastické. Už teraz sa tešíme na ďalšie podujatia a na hrad sa určite ešte vrátime.

Pár video ukážok z tohto nášho výletu:

• Naše ubytovanie na Vodnom hrade Hronsek
• Kultúrny program na Vodnom hrade Hronsek
• Ako sa dostať na hrad Peťuša
• Hrad Peťuša

ĎAKUJEME:

• Vodný hrad Hronsek za úžasný víkend

• ARAVERu za podporu nášho cestovania