Trip Rakúsko – marec 2023
Náš prvý poriadny zahraničný trip v roku 2023 nemohol byť nikde inde ako v Rakúsku. Vo Viedni pracujem už dlho avšak až pred pár dňami som narazil na zaujímavý príspevok o „jaskyni“ Seegrotte. Zistil som si pár informácií a začal som plánovať… Decká mali prázdniny a počasie vyzeralo byť ideálne. Voľba bola jasná, vyrážame smer Rakúsko. Z našej čarovnej dedinky Malá Hradná sme to mali asi 230 km cca 2,5 hod cesty. Veľkou výhodou, že takmer celá cesta vedie po diaľniciach. Počas cesty sme sa ešte posilnili v známom fastfoodovom reťazci (ten s veľkým M v názve), ktorý menovať nebudem 🙂 . Až po hranice išlo všetko ako po masle. Zabudol som ešte napísať našu zostavu, takže ja, moja pani manželka, dve deťúrence (Lili 14, Lucas 11) a naši dvaja malí chlpáči (Shih-tzu). Tu však nastal kameň úrazu. V tom momente, ako sme prechádzali hranice sa tým dvom malým rebelom nezapáčila pani policajtka, takže si nás dali bokom a museli sme dokázať, že oni len tak besno vyzerajú, ale inak sú úplne neškodní. Po tejto kontrole (pasy a či sú správne pripútaní) sme sa ocitli v Rakúsku a čakala nás už len (asi hodinová) cesta na miesto. Na začiatku tohto blogu som spomínal jaskyňu, no Seegrotte vlastne žiadna jaskyňa nie je.
Je to vlastne, teda bola to baňa na sádrovec (od roku 1848). Po príchode do obce Hinterbrühl sme lokalizovali (pomocou navigácie) našu baňu. Parkovali sme zadarmo priamo pred miestom. Pár metrov odtiaľ sa nachádza aj platené wc a hneď vedľa pokladni sa nachádza menšia kaviareň. Náš príchod bol cca o 11:45 a v pokladni nebol nikto. Ja som sa však dočítal, že pokladník je zároveň sprievodca a lístky sa predávajú, až keď dokončí prehliadku. O 12:00 som zakúpil lístky (dospelí 18€, deti 12€). Prehliadka začala o 12:30. V skupine boli turisti aj s kočíkom, my (ja Lili, Lucas) a ešte mladý pár zo Slovenska. Sprievodca hovoril vždy aj po nemecky a anglicky. Napíšem pár vecí, ktoré som sa dozvedel: ako som spomínal baňa začala ťažiť od roku 1848 avšak v roku 1912 došlo k odstrelu a miesto zaplavila voda. Vzniklo tak najväčšie podzemné jazero v Európe (6200 metrov štvorcových). Počas druhej svetovej vojny baňa slúžila, ako továreň. Vyrábali sa tam súčiastky do lietadiel a pracovali tam v neľudských podmienkach väzni z koncentračného tábora. Neskôr však toto miesto slúžilo a doteraz slúži ako atrakcia, pričom ho navštívilo viac ako 20 miliónov návštevníkov. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa tu natáčal film „Traja mušketieri“ od spoločnosti Walt Disney z roku 1993. Komentovaná prehliadka trvá asi 30-40 minút a je zakončená plavbou loďou po spomínanom podzemnom jazere. Všetko je pekne nasvietené a nám sa to páčilo. Po plavbe sa môžete rozhodnúť či si ešte miesto pozriete (bez sprievodcu), alebo pôjdete naspäť k východu. Jáj NEZABUDNITE si teplé oblečenie, v celom komplexe je stála teplota 9°C.
Samozrejme ísť sem toľko kilometrov kvôli jednej zastávke by bola chyba. Po prehliadke sadáme do auta a za presne tri minuty (1.5km) prichádzame na opäť bezplatné parkovisko (toto by sa pred bojnickým zámkom ťažko stalo: bezplatné parkovanie), odkiaľ to je päť minútová prechádzka po asfaltovej ceste (ide sa stále po rovinke, takže vhodné pre kočíky) ku hradu Liechtenstein. Hrad je prístupný aj pre verejnosť, alebo sa môžete len tak poprechádzať po okolí. Poteší upravené okolie, ako aj detské ihrisko.
Tu by som ešte spomenul napríklad zrúcaninu hradu Mödling, ktorá sa nachádza neďaleko. My sme však zvolili prírodný park Hohe Wand. Cesta nám trvala necelú hodinku a časť sa ide po diaľnici. Kto by mal chuť môže sa zastaviť v meste Baden, kde nájde ďalšie úžasné hrady: Rauhenstein, Rauheneck a Scharfeneck.
My sme však mali cieľ jasný, takže hrady šli bokom. Tesne pred cieľom nás čakala panoramatická horská cesta v dĺžke 3 kilometre, ktorá nás vyviezla približne 1000 metrov nad morom. Našim cieľom bola vyhliadková terasa Skywalk. Vybudovaná bola v roku 2002 a je vôbec prvou takéhoto tipy. Zabudovaná je do skaly a dáva vám pocit ako by ste sa nachádzali vo vzduchu.
My sme parkovali pred „gasthofom“ Postl, odkiaľ to je k vyhliadke asi 5-10 minút chôdze. Treba si dať pozor hlavne pokiaľ máte so sebou malé deti. Vyhliadka je zabezpečená ,no okolie už nie. My sme vystihli super čas a boli sme na mieste vlastne sami. Vstup je spoplatnený cez víkend (2,5€ dospelí a 1€ deti). Počas týždňa tu nájdete pokladničku. Výhľady sú neskutočné a určite poteší množstvo lavičiek a dokonca aj lehátka. Pozornému oku neujde ani v diaľke oproti stojaci Emmerberg.
V pláne som mal aj neďaleké vodopády Myrafale, ale to už by bolo zbytočne veľké naháňanie, takže som zvolil posledné miesto na menšiu zastávku a to jaskyňu s vežou Höhlturm, nad obcou Wöllersdorf. Videli sme ju už cestou na Hohe Wand a teraz, keď sme sa vracali sme to nemali ako zachádzku. Zaparkovali sme pri policajnej stanici, odtiaľ to je 10 minút pohodovej chôdze. Jaskyňa bola kedysi prepojená s vežou a slúžila ako úkryt pre miestnych obyvateľov. Teraz už veža s jaskyňou nie je prepojená avšak obe miesta sú voľne prístupné. Veľmi zaujímavé miesto vhodné na krátku zastávku.
Po tejto návšteve nás už čakala len cesta domov avšak s úžasným pocitom, že sme navštívili nové miesta. Pre mňa osobne to až také nové nebolo: Liechtenstein, Hohe Wand, Wöllersdorf som už navštívil, ale povedal som si, že tieto miesta musí navštíviť aj moja rodinka. Domov sme prišli až večer, no po ceste sme sa ešte zastavili v Bánovciach nad Bebravou v pizzerii Da Leone pre najlepšiu pizzu.