Marec 2022
V minulom blogu som písal o mesiaci február ako o najkratšom mesiaci v roku. Koľko som navštívil hradov a čo všetko som zažil. Marec bol na hradné lokality trochu chudobnejší, avšak na zážitky bol priam dokonalý. Tak ako už mám poslednú dobu vo zvyku, tak cestou do Rakúska (tam pracujem, konkrétne vo Viedni) som si doprial menšiu zastávku v obci Horné Janíky. Priamo v obci na mieste, kde dnes stojí kostol, v minulosti stál hrádok a dodnes sú jasne viditeľné valy. Túto lokalitu, konkrétne Dolné Janíky budem ešte v tomto blogu spomínať neskôr.
O mne je známe, že hrady navštevujem sám, ale nepohrdnem ani dobrou spoločnosťou. Tak ako to bolo aj v tomto prípade 🙂 . Vymyslel som menšiu expedíciu do nádherného Štajerska a na pomoc som si pozval nášho skupinového experta Mareka, ktorý neváhal a pricestoval za mnou dosť veľkú diaľku. Ako to však v živote býva, nie všetko ide tak ako si predstavujem a moje veľké plánovanie po Štajersku (ktoré som rozplánoval do posledného detailu) sa rýchlo rozplynulo. Našťastie ma nevolajú Lovec Hradov pre nič za nič a rýchlo som vymyslel náhradný plán. Ako prvé som Mareka zaviedol do mestečka Baden, kde sme si dali rozcvičku v podobe zaniknutého vodného hradu Rohr. Odtiaľ sme pozvoľna pokračovali na hrady Rauhenstein a Rauheneck. Ďalšou príjemnou zastávkou boli posledné zvyšky hradu Scharfeneck. Parádny deň sme zakončili pri majestátnom hrade Liechtenstein, kde sme sa rozlúčili, nakoľko ja som musel ísť do práce. Marekovi som ešte odporučil po ceste domov hrad Heimenburg.
Po tomto hradnom dobrodružstve má po pár dňoch čakala cesta domov, kde som si neodpustil menšiu zastávku v obci Dolné Janíky. Preskúmal som miestny takzvaný hviezdicový hrádok. Teraz ako tak píšem tento blog tak ma napadlo, že počas môjho pracovného turnusu som navštívil ešte jeden hrad a to zrúcaninu hradu Dachenstein. Veľmi milá príhoda z tohto miesta, ako som sa vracal, tak som zistil, že sa mi v telefóne neuložila ani jedna fotka, takže som si výstup zopakoval ešte raz 🙂 . Áno aj takéto problémy zažíva Lovec Hradov.
Po týchto mojich rakúskych dobrodružstvách bolo načase opäť navštíviť nejaké nové lokality u nás na Slovensku. Znovu som spojil sily s mojím kamarátom Peťom (expert na Kysuce) a tentokrát sme sa vydali spolu s našimi rodinami na Rajecký hrad.
Stretli sme sa v obci Domaniža, kde sme si pozreli miesto, kde stál v minulosti hrad. Teraz tam nájdete základnú školu. Odtiaľ je to už len pár kilometrov do obce Jasenové odkiaľ sme vyrazili na vyššie spomínaný Rajecký hrad. Veľmi pekné miesto a pri troche hľadania nájdete aj posledné zvyšky múrov tohto hradu. Pri hrade sú aj informačné tabule a posedenie. Kto má, môže pokračovať ďalej k rozhľadni. My sme sa však rozhodli pre návrat nakoľko som mal naplánovanú ešte jednu hradnú lokalitu. Hradisko/hrádok Turie sa nachádza na výraznom kopci hneď pri vstupe do obce. Dostať sa tam nie je žiadna veda a okrem krásneho výhľadu nájdete aj pozostatky cisterny. Som veľmi rád, že vďaka mojej záľube spoznávam nových ľudí a podobných nadšencov ako je Peťo s rodinou. Už teraz máme naplánovanú ďalšiu expedíciu do Českej republiky. Nebudem však predbiehať, teraz rekapitulujem mesiac Marec.
Poslednou mojou položkou v mojom marcovom putovaní bol zaniknutý hrádok, ja som ho nazval pracovne Pezinok l. (Pezinok ll. nájdete trochu ďalej, keď pôjdete cez Pezinskú babu). Tento hrádok by ani nebol ničím až tak výnimočný, podobných lokalít som navštívil desiatky, avšak (vďaka Bohu) len tu som zatiaľ narazil na diviačiu zver a to konkrétne na statného diviaka, ktorého som prekvapil priamo na hradnom vrchu. Našťastie sa rozbehol opačným smerom. Je to aj tak celkom zaujímavé, prešiel som už skoro 300 miest a toto bol taký prvý kontakt so zverou.
Čo dodať na záver? Pokračujem ďalej v mojom putovaní a môžete sa tešiť na ďalší mesiac, kde som okrem slovenských hradov a hrádkov navštívil aj veľa rakúskych a českých. Sledujte môj web a cestujte tak so mnou po hradoch.